ÚTK SAV – môj rozlet mladosti

Ústav technickej kybernetiky SAV a jeho veľký projekt RPP-16 zmenili celé Slovensko. Boli súčasťou aj môjho súkromia. Počítač RPP-16 ma sprevádzal na mojej životnej ceste v Bratislave, v Žiline a vo Zvolene až do roku 1988. Je to vlastne veľká časť môjho životopisu. Moje spomienky na toto obdobie nebudú presné, ani smerodajné, sú to len čriepky z mladosti ktoré, bez ohľadu na politický systém ktorý vtedy bol, sú krásne. Je to pohľad z môjho zorného uhla a iný by to možno videl inak. Okrem toho začínalo aj najkrajšie obdobie – Dubčekove. Tieto spomienky sú pre mňa krásne aj preto, že v tomto tvorivom prostredí som si našla svoju životnú lásku, môjho manžela Mariana.

ÚTK SAV Bratislava

Jedno letné ráno na začiatku augusta v roku 1965 som stála na vrátnici ÚTK (Ústav technickej kybernetiky SAV) s čerstvým diplomom z univerzity v ruke, s kopou plánov a nádejí. Mala som 22 rokov, prišla som sama na umiestenku, ktorú som získala po trojitej výmene medzi spolužiačkami. Jedna z nich potrebovala z rodinných dôvodov zostať doma v Rožňove na Morave. V tom období museli všetci absolventi nastúpiť na miesta určené umiestenkou a zostať tam pracovať 3 roky. V duchu som závidela mojim predchodcom z vyššieho ročníka, ktorí na ÚTK prišli naraz štyria: Stanka Čabáková (teraz Labátová), Dušan Ondruš, Jano Chovanec a Frico Sloboda. Neskôr sa stali mojimi dobrými priateľmi. Na vrátnici som však hneď v prvý deň stretla budúceho kolegu Ing. Mariana Zigu, ktorý sa neskôr stal mojim manželom. Pracovali sme spolu na jednom pracovisku v Bratislave a v Žiline 10 rokov, preto sa moje spomienky týkajú aj jeho práce, keďže on už zomrel. Našla som na ÚTK dobrý kolektív, nadšené pracovné ovzdušie, kde každý niečo riešil, prekladal, pripravoval, pracoval na sebe. V tom roku v jeseni bolo 10. výročie ústavu. Oslava bola aj formálna s prejavmi a hodnoteniami, aj nejakí súdruhovia prišli z ministerstva, ale najkrajšia bola zábava. Doc. Ivan Plander (medzi nami sme mu hovorili Plander), v tom čase vedúci oddelenia programátorov, aj s manželkou zostali na zábave do rána. Bolo to v zasadačke, občerstvenie sme si sami pripravili, tancovali sme na chodbe a na schodišti, niekto obsluhoval gramofón a matematička Mária Postulková to výborne moderovala. Nad ránom sme sedeli v kruhu a Plander nám porozprával rôzne zážitky a zaujímavosti zo svojich vybavovaní a ciest. Nikto sa neopil, neskĺzla zábava do nevhodných vtipov. Keď som prvým autobusom prišla domov, rodičia boli prekvapení, vraj kde som sa túlala. Keď som im povedala, že Plander bol s nami do rána, boli spokojní.

Oddelenie programátorov

Nastúpila som do Planderovho oddelenia programátorov. Programovali sme na Východonemeckom počítači ZRA-1 a na analógovom počítači, ktorého autor bol Plander (obr.1) a na českom analógovom počítači AP3M (obr.2). Na obr.3 je programovací panel AP3M. Požiadavky na programy si zadávali jednotlivé ústavy SAV. Išlo o vedecko-technické výpočty, mnohé veľmi zaujímavé. My programátori sme boli rozdelení do skupín, ja som bola napr. zaradená do skupiny kde sa riešili algoritmy pre integrály a diferenciálne rovnice. Vo voľnom čase sme sa mali venovať tomuto štúdiu a občas referovať o tom na ústavnom seminári. Bývalo to v zasadačke a každý tam mal prístup. Plander to mal pevne v rukách. Takto sme sa nemohli flákať v čase, keď sme boli menej vyťažení programovaním a zároveň sme sa aj učili ako vystupovať pred publikom. Okrem toho sme museli vedieť prekladať anglické články, ktoré nám Plander odporučil. Aj ja som dostala jeden odborný článok a keď som povedala, že neviem po anglicky, Plander odpovedal, že každý vysokoškolák musí vedieť anglicky. A tak som prekladala so slovníkom aj pomocné slovíčka a začala som navštevovať kurz angličtiny. Pracovali sme teda nielen ako programátori, ale vzdelávali sme sa aj v angličtine a v matematických metódach.

Krátky čas som sa o kanceláriu delila s matematičkou Vierkou Chmúrnou. Bola len o 4 roky staršia, ale mala ku mne mamičkovský prístup. Pomohla mi rôznymi radami a voviedla do kolektívu. Mám na ňu pekné spomienky. Od nej som počula, že dobrý programátor má mať vždy so sebou tužku a gumu, to dodržiavam dodnes.

UTK_USIP_1_1

Obr.1: Prvý počítač vyvinutý na Slovensku

Obr. 2: Analógový počítač AP3M Československej výroby

Obr. 3: Ovládací panel počítača AP3M

Spolupráca s Jozefom Mikloškom

Neskôr som bola v kancelárii spolu s matematikom Jozefom Mikloškom až kým som v roku 1971 neodišla z ÚTK. On ma istým spôsobom dovychoval, pretože sme sa rozprávali dosť otvorene aj na témy zo života. Bol veľmi usilovný, vtipný a optimistický, hoci život ani jeho nešetril. Spolupráca s ním bola pre mňa obohacujúca a úspešná. Tešila som sa do práce a spomínam s radosťou na toto obdobie. Jeho stôl bol vždy vo veľkom neporiadku, ale vždy všetko našiel, snáď okrem telefónu. Ten potom zostával na mojom stole. Raz prišla jeho manželka a stôl mu upratala. Nemohol nič nájsť pokiaľ stôl nedostal do pôvodného stavu. V tom čase sa venoval metódam výpočtu rýchlo oscilujúcich integrálov. Študovali sme Ruskú školu Fadejev – Fadejeva, „Metod drobnych šagov“. Na jeho návrh som sa venovala výpočtu rekurentných relácii, pri ktorých veľmi rýchlo narastá chyba zo zaokrúhľovania. Pomocné výpočty som si naprogramovala na počítači ZRA-1. Výsledkom boli články (1), aktívna účasť na GAMM kongrese v Aachene 1969 (2), prednáška na kolokviu na univerzite v Braunschweigu 1969 (3), študijný pobyt v Rusku – Moskva, Kyjev, Novisibirsk (1970), rigorózna práca na tzv. malý doktorát, ktorý som obhájila v r.1970 a citácia v knihe Theory and Aplication of Special Functions (4).

Počítač ZRA-1

Počítač ZRA-1 nemal dodané žiadne programové vybavenie, všetko bolo treba naprogramovať ako procedúry, ktoré sme potom všetci mali k dispozícii. Programovalo sa vyplňovaním formulárov, ktoré sme mali predtlačené a vyplňovali sa políčka podľa užívateľskej príručky. Bol to vlastne taký zvláštny strojový kód. Nikdy som potom nevidela taký spôsob programovania, hoci som až do dôchodku programovala. Na ZRA-1 sa dali vypočítať systémy rovníc s maticou maximálne cca 100×100. S pomocou našich procedúr sa dali naprogramovať aj zložitejšie úlohy. Napr. Ing. Marian Zigo naprogramoval na tomto počítači výpočet pohybu ventilu rozvodového mechanizmu OHV. Na riešenie diferenciálnej rovnice druhého rádu, použil numerickú metódu Runge-Kutta, (8). O jeho prácach je časť Zigova_Eva_UTK_USIP_2. Zo žartu hovorieval, že je odborník na rozvody.

Na počítači ZRA-1 som programovala tiež niektoré základné procedúry, spomínam si na procedúru pre druhú odmocninu a niekoľko menších programov pre doktorandov. Všetci vtedy chceli mať nejaký výpočet na počítači vo svojej kandidátskej práci, lebo to robilo lepší dojem na komisiu. Niekedy by to bolo bývalo rýchlejšie urobené ručne na papieri, ale výpis výsledkov z počítača bol predsa len hodnovernejší. Musela som zostávať aj dlhšie v práci, aby som všetkým vyhovela.

Analógový počítač

Na analógovom počítači som riešila krásnu úlohu „Vážske kaskády“ v spolupráci s Ing. Andelom, myslím z Hydrologického ústavu, ktorý mal vypracovaný svoj algoritmus na riešenie problému. Boli to diferenciálne rovnice, výsledok sa kreslil na „ploteri“ – zapisovači kriviek. Z výšky vĺn sa nejako odvodzovala výška priehradného múru. Programovanie na analógovom počítači sa mi páčilo už v škole, riešili sa hlavne diferenciálne rovnice, teda úlohy spojitého charakteru. Okrem toho, číslicový počítač Minsk, ktorý sme mali na škole bol veľmi poruchový a programovalo sa v čistom strojovom kóde. Bolo to veľmi náročné programovanie. S úlohou pre Ing. Andela mi pomohol Marian Zigo, ktorý vedel veľmi dobre programovať na analógovom počítači (Zigova_Eva_UTK_USIP_2). Boli sme často spolu na obede a riešili sme „Andela“. Tieto priateľské a pracovné rozhovory nám pomohli spoznať sa bez ružových okuliarov. Neskôr sme sa zblížili natoľko, že sme sa vzali. On už v tom čase pracoval na Ústave mechaniky strojov SAV, ktorý mal však priestory v našej budove.

Počítač GIER, hybridný počítač GIER-AP3M

Potom prišiel dánsky počítač GIER a jazyk Algol 60, ktorého príkazy doteraz prežívajú v Pascale. Oproti počítaču ZRA-1 to bol obrovský skok v programovaní. Dokonca sme boli na školení na jazyk Algol 60 v Dánsku, v Kodani. My sme potom robili ďalšie školenia jazyka Algol 60 na ÚTK pre zamestnancov SAV. Na tomto mieste musím spomenúť moju milú kolegyňu, matematičku Martušku Kasmanovú, ktorá vedela dobre nemecky a na školení mi veľa prekladala. Spolu sme bývali a večer sme objavovali krásy Kodane. Aj moje články a príspevky mi často skontrolovala a pomáhala preložiť.

Naučila som sa aj strojový kód počítača GIER, lebo Plander ma pridelil na riešenie úlohy na hybridnom počítači. To bolo prepojenie analógového počítača AP3M s počítačom GIER. Stala som sa prvou československou (možno aj európskou?) programátorkou na hybridnom počítači. S gavalierskou pomocou šikovných kolegov Janka Šturca a Ivana Kočiša, som úspešne naprogramovala sústavu lineárnych diferenciálnych rovníc. Na obrázku č.4 je jedna zo sústav diferenciálnych rovníc, ktoré sme mali naprogramované a na obrázku č.5 sú toky informácií medzi analógovým a číslicovým počítačom cez hybridnú prepojovaciu jednotku RC 1000/22. Pravé strany rovníc a kritériá, ktoré mohli byť aj nelineárne, sa dodávali do analógového počítača digitalizované z počítača GIER s periódou, ktorú sme zvolili systémom prerušení. Výsledok sa kreslil na zapisovači. Chodili sa na to pozerať rôzne delegácie, dokonca aj z Prahy. Bola som na chvíľu hviezdou ÚTK. Riaditeľ Ing. Štefan Petráš ma všade spomenul. Bola som šťastná, mala som prácu, ktorá ma napĺňala, mala som priateľa… Nasledovala reťaz prednášok o programovaní na hybridnom počítači (5), (6).

Obr. 4: Riešenie sústavy diferenciálnych rovníc

Obr. 5: Hybridný počítač – schéma toku dát medzi číslicovým a analógovým počítačom

V tomto období sme boli na „Hybride“ dve: Ing. Jarka Melotová a ja. Riešili sme veľa menších úloh pre SAV, ako digitalizácia analógového signálu, výpočty a kreslenie funkcií zapísaných na magnetickej páske. Bola to napr. spolupráca s Ing. Matejom Bílym z Ústavu mechaniky strojov SAV, kde sme vytvorili aj súbor štatistických programov (7) a s Ing. Petrom Kneppom z Ústavu merania SAV, ktorý vyhodnocoval krivky z EKG srdca (9).

Riadiaci počítač RPP-16

Pokiaľ som ja riešila tieto úlohy, v laboratóriách ÚTK už „dozrieval“ náš prvý slovenský riadiaci počítač RPP16. Vedúcim programátorov bol vtedy RNDr. Eduard Kostolanský. Mňa poveril programovaním diagnostických programov na pamäť, preto som sa naučila aj programovací jazyk assembler RPP16, t.j. autokód SAM. Tu sa však už moja životná a profesionálna cesta rozchádza s ÚTK, ale nerozchádza sa s počítačom RPP16. Bola som už vydatá za Ing. Mariana Zigu a po mojej polročnej materskej dovolenke a zrelom uvážení, sme s manželom odišli do Žiliny na pracovisko novozaloženého ústavu ÚSIP (Ústav systémového inžinierstva priemyslu). V tom čase sme odišli do Žiliny 3 manželské páry, Grečný, Feitscher a my. Pavol Feitscher sa neskôr vrátil do Bratislavy, Miro Grečný je v Žiline doteraz. Prišli nové úlohy, noví priatelia, nové krásne horské prostredie, ale čas strávený na ÚTK zostal pre mňa nezabudnuteľným. Výmena pracovných umiesteniek bola pod šťastnou hviezdou.

ÚSIP-ŽILINA

Do Žiliny sme sa prisťahovali počas Vianoc 1971 s polročnou dcérkou Zuzkou. Dostali sme od USIP-u (Ústav systémového inžinierstva priemyslu) jednoizbový byt v Považskom Chlmci, čo je časť Žiliny. Prvé ráno bolo krásne, na povale našej izby sa odrážali vlny Kysuce, z okna sme videli Budatínsky zámok, vŕšky Kysúc a za oknami bolo všetko zasnežené. Do Žiliny sme išli aj z politických dôvodov. V roku 1968 bol manžel predsedom ROH a podpísal za ROH nejakú požiadavku, ohľadom vojsk Varšavskej zmluvy, neviem presne. Pri prvých kádrových problémoch mu známy odporučil odísť z Bratislavy.

Obaja sme nastúpili v USIP-e, pobočka Žilina (obr. 6), ktorý sa nachádzal v peknom prostredí Sedláčkového sadu (obr. 7). ÚSIP mal ústredie v Bratislave. Nebol tam taký oslovujúci pracovný ruch ako na ÚTK v Bratislave. Veľa sa venovalo formálnym stránkam spolupráce s podnikmi, právnym stránkam a postupu pri tvorbe a odovzdávaní projektov. Ing. Chúra mal na to celé oddelenie. Bolo tam silné stranícke prostredie a oddelenie zvláštnych úloh. Všetko sa tam vtedy pripravovalo na príchod RPP16. Ja som už vedela programovať na RPP16 a bola som tam vítanou pracovníčkou. Zaradená som bola k programátorom. ÚSIP bol zriadený za účelom zavádzania počítačov do priemyslu. V Žiline sme sa špecializovali na technologické procesy, čo bolo pre nás oboch veľmi zaujímavé. Chýbal tam však človek podobný Doc. Ing. Ivanovi Planderovi so skúsenosťami a s nadšením pre vec.

Obr. 6: Budova ÚSIP Žilina

Obr. 7: Okolie ÚSIPu

Ja som v Žiline pracovala na návrhu dohliadacieho riadiaceho systému (DORIS), ktorý mal obsahovať moduly pre všeobecné riadenie technologických procesov, niečo ako programovací jazyk pre riadenie technologických procesov. Spolu s Ing. Jirkom Koubekom sme urobili návrh podľa anglického systému BICEP. Mali sme k nemu užívateľskú príručku, ktorú sme si sami preložili. Myslím, že sme na to nestačili a na RPP16 by sme taký všeobecný model riadenia museli programovať v assembleri SAM, čo by bolo časove veľmi náročné. Systém DORIS zostal len v papierovej forme, prezentovali sme ho na seminári na Razuli (Slovensko-Moravské pomedzie) a vo Vsetíne, kde sa tiež zaoberali softwarom pre RPP16. Jirko bol príjemný a dobrosrdečný spolupracovník. Často pripomínal mladým kolegom aby sa rýchlo oženili lebo ak stučnejú ako on, žiadna ich potom nebude chcieť.

O práci manžela Mariana v ÚSIP-e Žilina je časť UTK_USIP_2.

V roku 1974 nám v Žiline zomrela malá dcérka a o necelý rok sme odišli zo Žiliny do Zvolena. RPP16 ma však naďalej sprevádzalo.

Literatúra :

  1. Stabilita rekurentných relácií a jej aplikácia, Eva Kohútová , Aplikace matematiky, č.3, 1970
  2. Stabilita rekurentných relácií a aplikácie pri numerickom riešení integrálnych rovníc, Eva Kohútová, ZAMM band 50, 1970“
  3. Rekurentné relácie a rýchlooscilujúce integrály, prednáška na koloqiu na univerzite v Braunschweigu, Eva kohútová, 1970
  4. Theory and Aplication of spetial Functions 1975, kapitola Walter Gautschi : Computationals Methods in Spetial Functions- ASurvey, Academic press, Inc, New York, San Francisco, London
  5. Seminár : Hybridné počítače Opava, 1969, Eva Kohútová, Jarmila Melotová
  6. Využitie hybridných počítačov pre riešenie vedecko-technických úloh, Rýchlooscilujúce integrály, Rekurentné relácie a riešenie integrálnych rovníc Voltairovho typu. 1970 prednášky počas študijného pobytu v Rusku : Moskva, Kyjev, Novosibirsk, Eva Kohútová
  7. Vyhodnocovanie stochastických signálov pomocou hybridného výpočtového systému, Matej Bíly, Eva Zigová, Strojnícky časopis č.3, 1970,
  8. Výpočet pohybu ventilu rozvodového mechanizmu OHV, Marian Zigo, Strojnícky časopis XVIII, č.1,1965
  9. Mathematical expression of the VCG LOOP IN SPACE, Peter Kneppo, Ivan Rutkay- Nedecký, International Vector Cardiography Symposiun – North – Holland – Publishing Company, 1971

Eva Zigová, Zvolen 2016

zigova.e@gmail.com

Komentáre sú uzavreté.