Druhá generácia počítačov

Táto časť expozície obsahuje časti, dokumentáciu a fotografie počítačov druhej generácie používaných v ÚTK SAV a v Bratislave.

Obr.1: Časť expozície druhej generácie počítačov

Základnými spínacími prvkami logických obvodov počítačov druhej generácie boli tranzistory (1926 riadený poľom FET, 1947 germániový hrotový). Tie boli oproti vákuovým elektrónkam menšie, mali vyššiu spínaciu rýchlosť, menšiu spotrebu energie a boli spoľahlivejšie. Operačné pamäti používali maticu feritových jadierok namiesto Williamsovej elektrónky alebo mechanickej bubnovej pamäti. Mali vyššie kapacity a kratší čas zápisu a čítania ako pamäte predchádzajúcej generácie. To umožnilo vytvárať zložitejší softvér.

Objavili sa prvé operačné systémy so zdieľaním času. Ich koncept formuloval John Backhus v roku 1954 v MIT. Neskoršie Bob Bemer v roku 1957. Prvý reálny projekt inicializoval John McCarthy v MIT v roku 1959 pôvodne pre IBM 704, ale bežal modifikovaný na IBM 709. Ten mal dostatočný výkon pre prácu so zdieľaním času. K prvému vyššiemu programovaciemu jazyku FORTRAN (1953, J. Backhus) vyvinutého pre počítač prvej generácie pribudol Lisp (1958, špecifikoval J. Mc Carthy v MIT). Pre zaujímavosť v roku 1968 J. McCarthy navštívil na pozvanie docenta Ivana Plandera ÚTK SAV. Ďalej to boli Algol (1958, navrhnutý spoločným výborom európskych a amerických vedcov na stretnutí v ETH Zurich), Cobol (1959, Grace Hopper – autor jazyka FLOW-MATIC, predchodcom Cobolu), a prvý jazyk s črtami objektovo orientovaného programovania – Simula (1962, Nóri Kristen Nygart a Ole-Johan Dahl).

Prvým tranzistorovým počítačom na svete bol experimentálny stroj vyvinutý v Univerzite Manchester (1953 prototyp, 1955 úplný model). Generátor hodín však používal elektrónky. Mal len bubnovú pamäť (z jedného z prvých počítačov prvej generácie Mark 1) aj vo funkcii operačnej pamäte. Čítanie inštrukcií a zápis dát bol veľmi pomalý. Aj prvý americký tranzistorový počítač TRADIC vyvinuý v Bellových laboratóriách v roku 1954 používal elektrónky. Za prvé plne tranzistorové počítače sa považujú Harwell CADET postavený v roku 1955 a IBM 608. Prvým kontinentálne-európskym tranzistorovým počítačom bol rakúsky stroj Mailuefter z roku 1958. 

Prvý československý tranzistorový počítač bol EPOS 2 (vývoj 1960-1967) kolektívu pod vedením Antonína Svobodu vo Výskumnom ústave matematických strojov (VÚMS) v Prahe. Vyrábal sa od roku 1968 pod značkou ZPA 600 a 601 v ZPA Čakovice. Počítač MSP 2 požíval okrem tranzistorov aj elektrónky. Výskum (1960-1965) prebiehal vo VÚMS a vývoj v Konštrukte Trenčín. V ZPA Čakovice sa vyrobilo 11 kusov a medzi používateľov patrili aj elektrotechnické fakulty ČVUT v Prahe e a SVŠT v Bratislave. V roku 1969 začala výroba počítača Tesla 200 v licencii firmy Bull General Electric. Tento tranzistorový počítač mal podobnú architektúru ako IBM 360, používal mikroprogramovanie (mikroprogramy boli v pevnej pamäti ROM), a okrem feritovej operačnej pamäte mal aj vyrovnávaciu pamäť na tenkých vrstvách (v zbierke stálej výstavy je aj pamäťová matica s tenkými vrstvami s kapacitou 40 x 32 bitov, vyrobená v závode Tesla Blatná. Na výskume tenkovrstvých pamätí pre tento závod pracoval aj kolektív v ÚTK SAV) a spolu s funkčnými možnosťami a programovým vybavením bol to už počítač na prechode ku tretej generácii.

Obr. 2: Tenkovrstvá pamäť 40 x 32 bitov

Najrozšírenejším zahraničným počítačom druhej generácie bol sovietsky počítač Minsk 22. Používal sa aj v SVŠT v Bratislave. Jedným z najvýkonnejších strojov na Slovensku bol IBM 7040.

Hlavným predstaviteľom druhej generácie v rámci Stálej výstavy dejín výpočtovej techniky na Slovensku je počítač, ktorý sa používal vo výpočtovom stredisku SAV (v budove ÚTK) – GIER, vyvinutý v rokoch 1958 – 1961 dánskom Geodetickom inštitúte v spolupráci s firmou Regnecentralen. Odtiaľ je odvodený jeho názov GIER.  Zaujímavosťou je, že na tomto type počítača bol ako prvý na svete inštalovaný programovací jazyk Algol 60 (Algoritmic Language), ktorý definoval a kolektív programátorov viedol profesor Peter Naur. Za to dostal v roku 2005 od asociácie ACM cenu A.M. Turinga. Na výstave sa nacháda aj príručka, ktorá špecifikuje syntax tohto jazyka pomocou Backhus -Naurovej formy pre notáciu gramatiky.


Obr. 3: Doska plošných spojov počítača Gier – dva bity adresného registra


Obr 4.: Logická schéma dosky s dvomi bitmi adresného registra

Druhým predstaviteľom je americký počítač CDC 3300 (začiatok výroby 1963) v oddelení sálových počítačov. Používal sa vo Výpočtovom stredisku OSN v Bratislave. V prvej polovici sedemdesiatych rokoch minulého storočia to bol najvýkonnejší počítač na Slovensku. Bežal na ňom aj kompilátor jazyka Simula 67, prvý na Slovensku. Okrem fotografií je v expozícii aj niekoľko dosiek plošných spojov s diódovo- tranzistorovými logickými obvodmi a matica feritových jadierok z operačnej pamäti.

Obr. 5: Vyhorená doska plošných spojov a protokol o poruche z počítača CDC3300

Obr. 6: Doska plošných spojov z počítača CDC3300 (2 bity registra)

Obr. 7: Matica 32 x 32 feritových jadier z operačnej pamäti CDC3300

Komentáre sú uzavreté.