Operačné systémy počítačov PDP11 a SMEP

Počítače radu PDP-11 (Programmed Data Processor-11) sa stali najúspešnejšie počítače v histórii počítačov ktoré boli vyrobené firmou DEC (Digital Equipment Corporation)

Na ÚTK SAV boli dva typy počítačov PDP , ktoré sme mali možnosť používať:

Počítač PDP11/10 bol 16 bitový s jednoužívateľským operačným systémom Real Time RT11, ktorý mal veľmi úspešne vyriešený timesharing – zdielanie času pri riešení úloh.

Počítač PDP11/40 bol na ÚTK SAV dovezený v roku 1976. Bol to prvý 16 bitový (veľkosť slova v pamäti) multiprogramovací počítač v SAV s možnosťou pripojenia 16 terminálov súčasne, ktoré boli rozmiestnené v terminálovni ( mimo umiestnenia počítača v počítačovej sále) i v druhej budove.

V roku 1978 sa „rodina počítačov PDP11“ v SAV rozrástla. Počítače tohto typu už vlastnili aj iné ústavy, ako FÚ (PDP11/34), ÚSTARCH ( PDP11/34), ÚMMT (PDP11/40), ÚTK SAV v Banskej Bystrici (PDP11/10)

Okrem hardware aj na operačné systémy sa musela zakúpiť licencia, jej cena bola závislá od druhu OS a počtu užívateľov, ktorí mali OS používať.

Firma DEC mala k dispozícii viac druhov operačných systémov:

RT11 ( FOBOS ekvivalentný v SMEP)

Operačný systém pre PDP-10 bol jednoužívateľský RT-11.

Zaujímavé bolo, že na počítači pod týmto systémom v čase mohli bežať súčasne dva programy – vykonávateľné procesy:

Hlavný proces v popredí – foreground v reálnom čase

Druhý proces v pozadí –background – vykonával sa, keď sa uvoľnil procesor hlavného procesu a mohol sa používať na ladenie popri hlavnej práci.

Bol vhodný na spracovanie programov v reálnom čase.

Preto pod týmto operačným systémom boli dodávané obslužné programy pre niektoré špeciálne zariadenia ako napr. grafický displej alebo LJSP – jednotka styku s prostredím, ktorá umožňuje snímanie a ďaľšie spracovanie rôznych signálov

Operačné systémy pre počítač PDP11/40 boli multiužívateľské, tzn. že súčasne mohlo spúšťať riešiť svoje svoje programy viac užívateľov. Závislé na hardwarovej a softw. Konfigurácii)

Viacužívateľské (multiuser) operačné systémy museli obsahovať všetky potrebné mechanizmy pre zaistenie korektnej koexistencie viacerých užívateľov, ich súborov a všetkých systémových zdrojov. Bolo potrebné užívateľom dať oprávnenie vstupovať do operačného systému pomocou zriaďovania užívateľských kont, pridávať a odoberať užívateľom prístupové práva, zaisťovať rad systémových akcií. Preto bolo treba k takémuto operačnému systému zvybrať užívateľa, ktorý bol oprávnený riadiť celý systém, teda systémového administrátora ( root, superuser)

Viacužívateľské operačné systémy, ktoré sa používali boli:

MUMPS-11 (DIAMS), RSTS/E, RSX11D, RSX11M.

MUMPS (DIAMS)

viacužívateľský operačný systém so zdieľaním času. Mohol obsluhovať až 65 terminálov, z ktorých môže súčasne pracovať 40. Programovacím jazykom bol jednoduchý programovací jazyk Mumps, orientovaný na manipuláciu s textovými reťazcami. Používal sa na počítačoch PDP v nemocnici na Kramároch.

RSTS/E

V Digital Equipment Corporation – DEC (neskôr časť Hewlett Packard) vznikol aj multiužívateľský, operačný systém so zdieľaním času

RSTS/E ( skratka pre  Resource Sharing Time Sharing Extended) pre 16-bitové minipočítače a hlavne používaný v rokoch 1970 a 1980tych pre  niektoré inštalácie PDP .

RSTS-11 obsahoval a podporoval len BASIC-PLUS programovací jazyk, čo bola rozšírená verzia BASICu v DEC nazývaná BASIC-PLUS. Je zaujímavé, že podstatná časť systémového software, včítane programov pre Login (prihlasovanie), logout (odhlasovanie), accounting- vyhodnocovanie spotrebovaného strojového času a doby prihlásenia a menežovania systému bola tiež napísaná v BASIC-PLUSe

K RSTS/E bolo možné pripojiť 63 terminálov, čo ovšem záviselo na type procesora ktorý sa používal, množstve pamäti a diskového priestoru.

Veľa RSTS systémov nepoužívalo toľko terminálov. Ale užívateľ mal možnosť spustiť svoj program v „batch“ mode. – dávkovom režime, keď sa postupne vykonávala séria príkazov z príkazového súboru spusteného z terminálu. Tento mechanizmus sa volal batch processing –dávkové spracovanie. Každý užívateľ si pripravil úlohu vo forme dávky kde musel vopred zadefinovať čo a ako má jeho úloha riešiť.  A musel to vyjadriť vo forme, ktorá bola pre počítač zrozumiteľná. Pomocou príkazov vhodného riadiaceho jazyka a tieto príkazy pridať k vlastnej úlohe a jej údajom. Tak vznikol celok. Ktorému a hovorilo „dávka“, batch.. Takto vopred pripravené dávky jednotlivých úžívateľov sa radili do front a spracovávali sa vtedy, keď na ne prišla rada.

Úloha sa vo vhodnú dobu spustila a celý počítač sa potom s celou svojou kapacitou venoval len tejto úlohe, pokiaľ ju nedokončil. To ale nemuselo byť vždy najefektívnejšie – jediná úloha často nedokázala „zamestnať“ rovnomerne všetky časti počítača. Zatial čo jedny pracovali, iné čakali.

RSX11 D

RSX11M (DOS RV)

Snaha odstrániť nerovnomerné zaťaženie jednotlivých častí počítača a umožniť behu viacerých úloh, tak, že kým jedna úloha pracovala s diskom, iná robila I/IO operácie iná mohla niečo čítať z diernej, magnetickej pasky a dalšia intenzívne počítať na procesore priviedla riešiteľov k tvorbe operačných systémov s vlastnosťou multitaskingu.   Prvý takýto OS bol RSX11D ktorý bol neskôr vylepšený a vznikol najviac používaný RSX11M.

RSX11 M bol prepísaný aj do počítačov radu SMEP pod názvom Diskovaja operativnaja sistema realnovo vremeni DOS RV.

Ovšem nutná podmienka pre používanie viacúlohových operačných systémov bolo, že hardware počítača, predovšetkým procesor bol na to vhodné uspôsobený.Pod týmto operačným systémom mohlo pracovať viac programátorov (max. 64) a bol vhodný na použitie pre rôzne aplikácie ako napr. zber údajov, riadenie procesov spracovanie laboratórnych a lekárskych údajov, monitorovanie výrobných operácií.

Pod RSX11M (DOS RV) sa mohli používať rôzne programovacie jazyky –MACRO, FORTRAN, COBOL, ALGOL, PASCAL, BASIC).

Komentáre sú uzavreté.