Moje spomienky na prácu v ÚSIP-e Zvolen

(Voľné pokračovanie spomienok na ÚTK SAV)

Po peknom období života, strávenom na ÚTK SAV v Bratislave a niekoľkých rokoch v ÚSIP-e Žilina sme s manželom a deťmi „zakotvili“ vo Zvolene. Tu sa naše pracovné cesty rozišli. Manžel nastúpil do VVÚT (Výskumno-vývojový ústav), kde pracoval na vývoji civilných technických zariadení vyrábaných v Detve.

USIP_Obr1

Obr. 1: Budova ÚSIP-u vo Zvolene

Ja som od októbra 1975 pracovala v ÚSIP-e pobočka Zvolen (Ústav systémového inžinierstva priemyslu). Spracovávali sa tam programy pre materiálno technické zabezpečenie podnikov. Programovalo sa vo Fortrane na českom počítači Tesla 200. Zvolenský ÚSIP mal svoje vlastné výpočtové stredisko už zabehnuté so svojimi technikmi a programátormi. Ja som sa mala venovať RPP16, ktorý mal byť dodaný do n.p.Bučina. Keďže som bola jediná, ktorá vedela autokód SAM pre počítač RPP16, bola som tam vítanou posilou. Bolo treba vytvoriť algoritmy a realizovať programové vybavenie podľa požiadaviek n.p. Bučina.


USIP_Obr2

Obr.2: Pohľad na závod Bučina Zvolen

ÚSIP sídlil v budove Bučiny na najvyššom poschodí (obr.1). Neskôr sme sa presťahovali do budovy na opačnej strane cesty. Keď som tam prvýkrát prišla, prijal ma riaditeľ Ing. Jan Melichar z Prahy (ktorý letecky dochádzal na týždňovky do Zvolena). Z okna sme videli takmer celý podnik Bučina a on mi povedal „Tohle všechno budeme automatizovat“ (obr.2). Niečo z toho sme aj splnili.


V ÚSIP-e Zvolen boli odbory:

  • MTZ – materiálno technická základňa,
  • VÝROBA – sledovanie plánu a výroby, programovalo sa vo Fortrane na tamojšom počítači. Tieto odbory robili programy pre rôzne závody, napr. závody MDŽ v Bratislave atď. Úlohy sa hľadali na celom Slovensku, zabezpečovalo to ústredie v Bratislave, ale aj naši vedúci pracovníci.
  • Odbor ELEKTRONIZÁCIA sa len zakladal. Mal riešiť úlohy na riadiacom počítači RPP16, ktorý ešte nebol dodaný.
  • Potom bolo ešte oddelenie Výpočtového strediska, ktoré podľa mojej mienky fungovalo veľmi dobre pod vedením Ing. Imricha Krátkeho.

Práca na počítači RPP-16

Na úlohách pre RPP16 som zo začiatku bola sama, neskôr s Ing. Jozefom Jamriškom. Kolegovia sa bránili prechodu k RPP16, pretože by sa boli museli učiť assembler – autokód SAM, v ktorom sa programovalo obťažnejšie ako vo Fortrane. Avšak na všetky úlohy som nemohla zostať sama. Kolega Ing. Jozef Jamriška bol vyradený z armády po roku 1968, asi preto ihneď začal študovať autokód SAM a spolu sme vytvorili dobrý a úspešný tým. Jozef bol šikovný a spoľahlivý spolupracovník. Bol vo štvrtom ročníku na Elektrotechnickej fakulte v Bratislave, ktorú úspešne skončil. On urobil návrhy algoritmov na „Sledovanie plnenia plánu vybraných prevádzok v n.p. Bučina“, ja som robila algoritmus pre „Optimalizáciu rezných plánov“, publikácie (1), (2), (3), (4) a algoritmus pre expedíciu n.p. Bučina v spolupráci s Elenkou Mozoľovou, ktorá bola prijatá ako pomocná programátorka. V časti sledovania plnenia plánu výroby sme sledovali tieto prevádzky :

  • Výroba drevovláknitých dosiek
  • Výroba povrchovo upravených dosiek
  • Výroba drevotrieskových dosiek
  • Parketáreň
  • Prírezovňa
  • Hranolkáreň
  • Preglejkáreň spolu s výrobou prírezov
  • Pílnica
  • Lúpačka
  • Impregnácia
  • Drevostavba
  • Expedícia
USIP_Obr3

Obr.3: Príklad vytlačeného zoznamu konsignácií

Zadával sa plán, konkrétna výroba a objednávky. Tlačili sa zostavy plnenia plánu denné, mesačné, ročné, výkaz skladovej reglety, výkaz spotreby a výroby, prehľady plnenia hospodárskych zmlúv atď. Pre expedíciu sa pripravovali zostavy na mesačné, týždenné, objednávky na vagóny, tlač nákladných listov na vagóny, tlač konsignácií (obr. 3) – doklad pre vodiča, ktorý odváža materiál, reklamácie, vrátenie výrobkov, zľavy, sledovanie jedno rázových objednávok, rôzne prehľady expedovaného materiálu (obr. 4), atď.


USIP_Obr4

Obr.4: Zoznam expedovaného materiálu

V Bučine sa vyrábali, okrem iného, aj drevotrieskové dosky a drevovláknité dosky, ktoré sa potom podľa objednávky aj rezali na prírezy. Odhad rezných plánov robil šikovný majster pomerne veľmi dobre, len tak podľa oka. Ja som pripravila algoritmus na tvorbu rezných plánov na počítači, z ktorých sa Simplexovou metódou vybrali tie, ktoré spĺňali kritérium – najmenší odpad. Podprogram „Simplexova metóda pre RPP16“ vypracoval v autokóde SAM, Ing Miroslav Varga z Ústavu technickej kybernetiky SAV v Bratislave.


Keď prišiel počítač na Bučinu, mali sme všetko teoreticky pripravené, bol to jednostupňový projekt, ktorý sme obhajovali pred komisiou v Bučine, či obsahuje všetko čo by potrebovali. Prišla k nám vtedy ďalšia programátorka Elenka Mozoľová, absolventka Murgašovej elektrotechnickej priemyslovky v Banskej Bystrici. Pochádzala z malinkej dedinky Braväcovo pri Brezne. Bola veľmi bystrá a keby bola z inej rodiny, určite by bola mala vysokú školu. Programovanie v autokóde SAM rýchlo pochopila, dokonca tvrdila, že ju to veľmi baví. Potom ešte prišla Ing. Eva Glesková, čestná občianka mesta Zvolen a svetová rekordérka v behu na 100m, účastníčka troch letných olympiád (Tokyo, Mexiko, Mníchov).  Už 49 rokov je slovenskou rekordérkou v behu na 100m.  Bola usilovná a precízna, aj to bol kľúč k jej úspechom. Bola u nás krátko, vrátila sa do Bratislavy. Avšak stihla do poslednej bodky skontrolovať môj algoritmus a nájsť aj nejaké chyby. Vedúci nám bol Ing. Jozef Dvořák, ktorý dokončoval svoju kandidátsku prácu. S programovaním nám pomáhal aj náš kolega z ÚSIP-u, Ing Martin Šiagy a Ing. Eugen Kramár, vedúci výpočtového strediska v n.p. Bučina. Neskôr pribudol k nám Ing. Ján Šuchaň, ktorý nastúpil ako čerstvý absolvent chemicko-technologickej fakulty. V marci 1977 som totiž odišla na materskú dovolenku a môj algoritmus pre vytváranie rezných plánov naprogramovali podľa môjho vývojového diagramu iní.

Ladenie programov v Žiline

Kým prišiel do Bučiny počítač RPP16 a kým ho nainštalovali a oživili, chodili sme ladiť naše programy do ÚSIP-u Žilina. Nosili sme si svoje programy na veľkom Bulharskom disku, ktorý bol aj dosť ťažký. Strojového času bolo málo, aj z toho ubudlo kým sme si načítali naše programy z disku a údaje a na konci zase nahrali všetky nové verzie na disk, alebo vydierovali na diernu pásku. Aj cesta zo Zvolena cez Šturec do Žiliny a späť bola únavná. Raz na autobusovej stanici sa nás jedna pani pýtala, keď videla náš disk, vraj ako sa varí v tej kuchte, čo máme v ruke. Ladenie programov bolo veľmi zdĺhavé, display nebol, ale len písací stroj, alebo ďalekopis, alebo dierna páska so vstupnými hodnotami. Výsledky boli vypísané na veľkej tlačiarni, alebo na písacom stroji a v osmičkovej sústave boli obsahy registrov vysvietené na pulte počítača. Odladenie programu preto trvalo veľmi dlho.

Po roku sme už mali počítač v Bučine, bol však veľmi poruchový, zase sme sa zdržovali čakaním a často sme ručne simulovali výpočet, aby sme trochu postúpili. Výhoda bola, že sme nemuseli cestovať do Žiliny. Z technikov pri RPP16 bol veľmi dobrým odborníkom Ing. Ľubomír Naščák, vedel snáď najrýchlejšie opraviť počítač. Keď sme odlaďovali programy pre expedíciu, bolo treba veľa trpezlivosti, lebo vstupné údaje sa zadávali cez ďalekopis, ktorý bol tiež poruchový a na konci riadku vždy zazvonil. Ďalekopis bol však lacnejší ako písací stroj. Okrem toho na expedícii bol veľký ruch, odchádzali nákladné autá s tovarom a my sme museli čakať. Prideľovali nám čas na odskúšanie programov na popoludnie. Pracovala tam vtedy pani Anna Kmeťková, ktorá bola pred penziou a veľmi sa snažila, zostávala s nami ochotne aj dlhšie po práci. Dúfala, že ak to zvládne nechajú ju ďalej pracovať. Aj som ju obdivovala, lebo dovtedy počítač ani nevidela.

Nasadenie počítača RPP-16 v Bučine

O rok sme začali dávať do realizácie prvé programy. S optimalizáciou rezných plánov sme sa prezentovali na konferencii v Karlových Varoch (1). Podrobne je algoritmus publikovaný v článku (2), (Príloha 1). Konkrétne časti programového vybavenia sú publikované v článku (4), (Príloha 2). Mali sme pripravené aj algoritmy a programy pre sledovanie plnenia plánu výroby a programy pre expedíciu. Sú publikované v článkoch (5), (6), (7), (8). Všetky programy pracovali v režime on line a boli využívané do roku 1992. Program, pre tvorbu rezných plánov mal výstup na tlačiareň. Rezné plány boli nakreslené s pomocou hviezdičiek s uvedením rozmerov a počtov veľkých dosiek, z ktorých sa potom rezali prírezy. Na kresbe vo vnútri veľkých dosiek boli nakreslené prírezy taktiež pomocou hviezdičiek a zapísane rozmery a počty príslušných prírezov (Príloha 2). Kritériom optimalizácie bol odpad, ktorý bol vypočítaný a vypísaný vedľa rezných plánov. Podľa takéhoto obrázku sa nastavila rezačka, ktorá potom už automaticky rezala. Dosky sa podávali a odoberali ručne. Tento program na kreslenie rezných plánov urobila veľmi pekne a šikovne naša pomocná programátorka Elenka Mozoľová. Asi o rok neskôr ju zrazilo auto cestou do práce a na následky zranení zomrela. Počítač RPP16 umožnil paralelnú prácu viacerých používateľov. V Bučine to boli dvaja: hlavný operátor a expedícia . Hlavný operátor zabezpečoval zadávanie vstupných údajov, sledovanie plnenia plánu, optimalizáciu rezných plánov a ladenie programov. Expedícia išla vždy, keď to pracovníčky na expedícii potrebovali. Programy boli napísané v autokóde SAM počítača RPP16 S a pracovali pod operačným systémom MOS-2S. O chod počítača RPP16 sa starali dvaja, traja inžinieri a nám programátorom boli k dispozícii dve operátorky a dve dierovačky. Začínalo sa pred šiestou hodinou ráno, aby na porade u riaditeľa o 6.00 boli na stole tlačové zostavy „Operatívneho sledovania plnenia plánu výroby všetkých dôležitých prevádzok n.p.Bučina“ za predchádzajúci deň. Zadávalo sa cez klávesnicu písacieho stroja. Jednotlivé programy mali svoje mená a operátorky ich spustili napísaním mena cez klávesnicu písacieho stroja.

USIP_Obr5

Obr.5: Ukážka interakcie obsluhy s počítačom

Konverzácia zostávala na vloženom papieri. Na obr. 5 je krátka ukážka konverzácie medzi obsluhou a počítačom. Po ukončení programu pre prírezovňu (PR) pokračuje program pre lúpačku (LU) zadávaním výroby za predchádzajúci deň podľa pracovných zmien. Tento obrázok sa mi zachoval len preto, lebo z druhej strany mám napísaný recept na banánové rezy… Počítač RPP-16 bol využitý denne počas doobedňajšej zmeny na výpočty, ladenie programov, pre expedíciu a v pooobedňajšej zmene podľa potreby programátorov a pracovníčok expedície.


Počítače SMEP a Gumárne Dolné Vestenice

Keď sa v Námestove začali vyrábať počítače radu SMEP, naše malé oddelenie elektronizácie dostalo úlohu: „Riadenie vytlačovania gumových profilov mikropočítačom na linke Krupp v n.p. Gumárne Dolné Vestenice“. Bol to akýsi mlynček, do ktorého vchádzala kaučuková zmes, ktorá po vytlačení vytvorila dlhý horúci pás určitého profilu. Pás vytváral previs a ďalej kontinuálne vchádzal do vulkanizačného kanála. Pri nevhodnom previse sa pás mohol pretrhnúť, alebo profil gumy mal rozmer mimo tolerancie a pri nesprávnej teplote a pri nedodržaní času pobytu gumy vo vulkanizačnom kanáli, bola guma nekvalitná. Boli sme vtedy veľmi dobrý kolektív. Dvaja technici: Ing. Jozef Jamriška, Ing Stanislav Leško, technológ a programátor: Ing. Ján Šuchaň , programátorka RNDr. Eva Zigová, jeden technik špecialista Vladimír Kaderjak a vedúci Ing. Jožko Dvořák. Ing. Ján Šuchaň naštudoval technologický proces a navrhol riadenie, ktoré sme potom spolu naprogramovali, odladili a napálili natrvalo na dosku riadiaceho počítača SM50/40 vyrobeného v Námestove.

Cieľom riadenia bolo:

  • s použitím kontinuálneho bezkontaktného snímania udržať rozmer vytlačovanej gumy v žiadaných toleranciách, t.j. v 1. kvalite.

Okrem toho riadiaci systém zabezpečoval :

  • dodržanie otáčok vytláčacieho stroja a rýchlosti odťahu v medziach stanovených technickým predpisom
  • stabilizácia previsu profilu
  • dodržanie teploty v strižnej hlave v technologických medziach
  • signalizovanie havarijných stavov technologickej linky

Naši technici vyhotovili snímaciu kameru, podľa návrhu autorov z Brna (12), operátorský pult zostavili podľa návrhu autorov z ÚRAP-u Žilina, tzv. DICON (13). Konkrétnu realizáciu pultu urobil Vladimír Kaderjak, žiaľ aj on neskôr zahynul pri páde zo stromu. Algoritmy a programy, ktoré obsluhovali kameru aj technologický pult sme sami navrhli aj naprogramovali v spolupráci s našimi technikmi. Bolo to veľa drobnej manuálnej aj programátorskej práce. Veľa meraní sme museli urobiť, aj za pochodu sme menili stratégiu riadenia. Konkrétne riadenie technológie zabezpečovalo 18 programov (Príloha 3). Riadiaci systém bol v decembri 1986 odovzdaný do trojzmennej prevádzky. Znížením tolerančného rozpätia sa ušetrila kaučuková zmes, čo predstavovalo cca 70 ton ročne.

Obr.6.: Kamera pre bezdotykové snímanie

Riadenie bolo on-line, aj off-line, ručne. Spätná väzba upravovala rýchlosť vytláčania gumy podľa rozmerov profilu gumy. Problémy s riadením sa oznamovali zvukovými alarmami. Chodili sme na služobné cesty do Dolných Vesteníc a v noci sme odlaďovali naše programy. Mali sme na to vyčlenený čas aj určité množstvo materiálu. Rôzne verzie sme potom nechávali odskúšať obsluhe stroja. Raz ráno nám jeden pracovník, ktorý obsluhoval linku, ďakoval. Vraj sme mu zachránili prémie. Počas nočnej služby zaspal, ale zobudil ho náš zvukový alarm, stihol doplniť zásobník. Výsledky nášho snaženia sú publikované v (9), (10), (11). Na (obr. 6) je naša kamera a vpravo na obrázku je náš riadiaci pult. Celková schéma technologického procesu a vývojový diagram algoritmu riadenia je v Prílohe 3.


Začali sme aj s realizáciou riadenia vytlačovania technickej gumy na linke Troester v gumárňach Dolné Vestenice, ale toto riadenie sme už nedokončili. Zostalo len sledovanie previsu vytlačovanej gumy a rozmeru profilu off line. V auguste 1989 bola slovenská televízia v n.p. Dolné Vestenice, natočila a odvysielala asi 10 minútovú prezentáciu o našom riadiacom systéme na linke Krupp. Boli sme pri tom, hovorili sme komentár k jednotlivým záberom. Žiaľ nezapamätali sme si názov relácie a tak sa v archíve slovenskej televízie nenašla. Neviem presne, ale myslím, že ešte v roku 1992 naše riadenie v Dolných Vesteniciach fungovalo.

Po roku 1989 sa všetko zmenilo, ÚSIP zanikol, rozišli sme sa, našli sme si nové zamestnania. Ja aj Jozef Jamriška sme už na penzii, ale s kolegom Jankom Šuchaňom sa občas stretneme a pospomíname na naše služobné cesty do Dolných Vesteníc. Ako sme sa tešili, keď sa prvýkrát objavila nameraná hodnota šírky vytlačovanej gumy z našej kamery na našom malom riadiacom pulte, ktorý naši technici poskladali doslova na kolene a my sme to oživili programami. Neľutovali sme žiaden čas, tešili sme sa do práce…

Záver

Neviem čo dodať, snáď len to, že máme mnoho talentovaných ľudí, aj nadšených pre vec. Dúfam, že sa v zhone a v problémoch EU nestratia.

Literatúta:

  1. Optimálne delenie aglomerovaných dosiek a riadenie pomocou riadiaceho počítača, Eva Zigová, Jan Melichar, Zborník z medzinárodnej konferencie . Algoritmy riadenia a rozvrhovania výroby, Karlove Vary 1976
  2. Vytváranie rezných plánov, Eva Zigová, Drevo, roč.32, 1977
  3. Využitie počítača RPP16 pre optimalizáciu plošného delenia konštrukčných dosiek v n.p.Bučina, Jozef Dvořák, Eva Zigová, Martin Šiagy, Deň novej techniky, Zvolen, 1979
  4. Programové vybavenie pre delenie konštrukčných dosiek, Eva Glesková, Elena Mozoľová, Martin Šiagy, Eva Zigová, Drevo, roč.36,1981
  5. Programové vybavenie pre expedíciu veľkoplošných aglomerovaných materiálov, Elena Mozoľová, Eva Zigová, Drevo,1982
  6. Operatívne sledovanie plnenia plánu vo vybraných prevádzkach n.p.Bučina, Jozef Jamriška, Eugen Kramár, Eva Zigová, Drevo,roč.38,1983
  7. Denné sledovanie plnenia plánu výroby v závode 01 n.p. Bučina, Ján Šuchaň, Eva Zigová, Drevo, 1984
  8. Operatívne sledovanie plnenia plánu výroby v n.p.Bučina, Eva Zigová, Interný časopis USIPu č.2,1985
  9. Riadenie vytlačovania gumových profilov pomocou mikropočítača, Ján Šuchaň, eva Zigová, Stanislav Leško, Zborník príspevkov z 3. celorezortného seminára : Automatizácia a elektronizácia v rezorte MP SSR, roč.25, 1987
  10. Programové vybavenie pre riadenie vytláčania gumových profilov mikropočíračom, Ján Šuchaň, Eva Zigová, Jozef Jamriška, Guma a plasty, roč.25,1988
  11. Riadenie vytlačovania technickej gumy, Ján Šuchaň, Stanislav Leško, Eva Zigová, poster na vedeckej konferencii chemicko-technologickej fakulty TU, apríl 1988
  12. Optoelektronický systém pre bezdotykové snímanie, Výskumná správa VÚT Brno, 1985
  13. Príručka DICON-80, ÚRAP – Žilina, 1980

RNDr. Eva Zigová, Zvolen 2016

zigova.e@gmail.com

Príloha 1, Príloha 2Príloha 3

Komentáre sú uzavreté.